Boli sme jak deti nesmelé, 
povedali sme si, že sa môžeme nebáť, 
bolo cestovanie po tele, 
vybral som sa dlaňou preísť 
krajinou teba. 
Púť od korienkov vlasov, 
nič som nerobil, iba žasol, 
na akých záhadných miestach 
som zkrásol. 

Óda na tie cesty po tele, 
tíško skladáš biele krídla, 
čo sú náhle dospelé, 
šepkáš, že môžem. 

Dlaňami si potme spievame 
celá voňiaš dažďom, vetrom, 
túžbou a sebou, 
a uprostred krásne stmievanie, nezabudnem na tú cestu 
nech by som kde bol, 
Púť od hlavy až k pätám, 
nič som nerobil, iba lietal, 
bola si trochu vážne a dospelé dieťa. 

Óda na tie cesty po tele 
tíško skladáš biele krídla, 
čo sú náhle dospelé, 
šepkáš, že môžem. 

Óda na tie cesty po tele, 
tíško skladáš biele krídla, 
čo sú náhle dospelé, 
šepkáš, že smiem. 


Óda na tie cesty po tele 
tíško skladáš biele krídla, 
čo sú náhle dospelé, 
šepkáš, že môžem. 

Óda na tie cesty po tele 
tíško skladáš biele krídla, 
čo sú náhle dospelé, 
šepkáš, že môžem. 

Óda na tie cesty po tele 
tíško skladáš biele krídla, 
čo sú náhle dospelé, 
šepkáš, že môžem.