Posledný krát budem tu stáť, 
na križovatke tratí, 
kde ťa navždy stratím, 
schovávaš tvár v novinách, 
láska nie je povinná, ja viem. 

Zívanie lámp dolieha k nám, 
zmráka sa či brieždi, 
nerozbitné hviezdy, 
popadaly na peron, 
kdesi tam ťa čaká on, 
viem, že túžiš ísť. 

Ľudia strácajú tváre, mená, lásky 
v rýchlom víre ciest. 
Láska, necestuj tým vlakom, 
budem sám ani nevieš ako, 
v smútku prázdnych rán. 

Dá sa to zniesť 
tie pasce ciest, 
vejú ti v tme vlasy, 
už ich neuhasíš, 
zhoria smutným požiarom 
pod telegrafným stožiarom, 
viem, že túžiš ísť. 

Ľudia strácajú tváre, mená, lásky, 
v rýchlom víre ciest. 
Láska, necestuj tým vlakom, 
budem sám, ani nevieš ako. 
Láska, necestuj tým vlakom, 
budem sám, ani nevieš ako. 
v smútku prázdnych rán. 
Óóuou 

Láska, necestuj tým vlakom, 
budem sám, ani nevieš ako. 
Láska, necestuj tým vlakom, 
budem sám, ani nevieš ako. 
v smútku prázdnych rán.